Objektívne o očkovaní
Prirodzene, ľudia, ktorí na svoje dieťa čakali o čosi dlhšie, sú na tému očkovania ešte citlivejší ako ostatní rodičia. V Občianskom združení Bocian sa často zaoberáme rozhodnutiami, pri ktorých je potrebné zvážiť pozitíva i negatíva. Očkovať, či neočkovať? Najprv fakty. Ešte pred pár desiatkami rokov boli úmrtia na tuberkulózu, diftériu či záškrt považované za normálne. Smutné, ale nevyhnutné, rovnako ako trvalé následky detskej obrny. V súčasnosti je väčšina týchto ochorení považovaná za imaginárne riziko známe len z literatúry či zoznamu povinného očkovania. Pritom jediné definitívne eliminované ochorenie boli v roku 1979 pravé kiahne. Predpokladá sa, že ďalším bude detská obrna, tak ďaleko však ešte nie sme.
Hoci očkovanie detí nie je v niektorých krajinách Európy povinné, po zvážení možnosti nežiadúcich následkov a neodškriepiteľného faktu, že zistené riziko je neporovnateľne menšie než riziká po prekonaní infekcie, prebieha plošné očkovanie vo všetkých vyspelých európskych krajinách. Internet a sociálne siete dnes napomáhajú šíreniu nie vždy objektívnych informácií. Je však nesporné, že rozhodnutie dieťa nezaočkovať v drvivej väčšine prípadov nie je založené na rozumnej úvahe, ale na strachu. Navyše, subjektívne vnímanie rizík spojených s imunizáciou nie je vždy v súlade s objektívnymi vedeckými faktami. Vieme, že pre svoje dieťa chcete to najlepšie a odporúčame vám dôkladne sa o každom očkovaní i svojich obavách pozhovárať s pediatrom. Určite vám vysvetlí, v akých prípadoch nie je vhodné očkovať. Najčastejšie je to v prípade akútneho ochorenia, ale aj anafylaktickej reakcie na očkovaciu látku alebo inej vážnej reakcie na predchádzajúce očkovanie. A tiež, že odmietnuť ochranu, hoci nemusí byť 100%-ná, proti závažným ochoreniam v tom najzraniteľnejšom období by ste nemali na základe mýtov či poloprávd. Pediater vám súčasne objasní, že dôvod povinného očkovania nie je banálny a zdôrazní význam tzv. kolektívnej imunity, t.j. ochrany jedincov, ktorí v dôsledku objektívnych príčin nemôžu byť očkovaní. K tomu dochádza pri vysokej zaočkovanosti (napr. 95%), kedy sa preruší cirkulácia vírusov, resp. pôvodcov ochorení, na ktoré je často aj súčasná liečba krátka. Práve pre pokles zaočkovanosti v niektorých krajoch je len otázkou času, kedy vírus a baktérie zaútočia. V prípade tetanu sa nemôžeme spoliehať ani na kolektívnu imunitu, chránený je iba očkovaný jedinec. Samozrejme dozviete sa viac aj o chorobách, proti ktorým sa povinne očkuje. Tu je ich stručný prehľad: Čierny kašeľ, ochorenie dýchacích ciest so záchvatovitým, dráždivým až dávivým kašľom, obzvlášť nebezpečné pre najmenšie deti, ktorým môže spôsobiť až zástavu dýchania a následne aj smrť.
Detská obrna sa prejavuje paralýzou kostrového svalstva najmä dolných končatín s rizikom ochrnutia až smrti. Hemofilové invazívne ochorenia spôsobené hemofilmi typu B, najprv pripomínajúce ľahký zápal napr. dýchacích ciest, ktoré môžu vyústiť aj do hnisavého zápalu mozgových blán, zápalu hrtanovej príklopky s rizikom udusenia a mnohých ďalších prejavov. Pneumokokové invazívne ochorenia sa prejavujú podľa miesta infekcie a typu pneumokoka, pričom medzi najťažšie komplikácie patria zápal mozgových blán, pľúc a srdcového svalu či otrava krvi s rizikom trvalých následkov (poškodenie mozgu) či smrti. Mumps, bolestivé zdurenie príušnej žľazy a slinných žliaz, môže viesť k zápalom semenníkov (neplodnosti), vaječníkov a mliečnych žliaz, pankreasu či mozgu. Osýpky, typické výsevom bielych škvŕn na červenom základe, môžu prerásť do zápalu pľúc, hrtanu s rizikom zadusenia, zápalu slepého čreva, mozgu s častými neurologickými následkami. Ich výskyt v okolitých štátoch ukazuje, že očkovanie je stále potrebné. Rubeola prináša veľké riziko poškodenia plodu, ak sa infikuje žena v 1. trimestri. Tetanus je typický kŕčmi žuvacieho, šijového svalstva a neskôr celého trupu, pričom bez lekárskej pomoci často končí zástavou srdca a zlyhaním dýchania. Vírusová hepatitída B, vysoko infekčné ochorenie, môže prebiehať úplne bez príznakov. Typické je pre ňu žlté sfarbenie kože a očného bielka, svetlá stolica a tmavý moč, pričom môže viesť až k cirhóze a rakovine pečene. Záškrt sprevádzajú sivobiele pablany na mandliach, zdurené lymfatické uzliny, problémy s prehĺtaním a dýchaním. Môže prerásť až do zápalu srdcového svalu, ochrnutia hlasiviek a hltacích svalov, obrne mäkkého podnebia a iných svalov, poškodeniu obličiek až k smrti.
Ako je to s očkovaním predčasne narodených detí…
Deťom v prvých rokoch života hrozia ochorenia, ktorým sa dá predísť očkovaním. Kritické je obdobie, kým nie je dieťa kompletne zaočkované. Rodičia však odďaľujú začiatok očkovania, aby nezaťažovali jeho nezrelý imunitný systém. V skutočnosti mu upierajú právo na ochranu aj pred ochoreniami, proti ktorým ho vieme chrániť.
V posledných rokoch sa zvyšuje počet predčasne narodených detí, tzn. deti narodené pred 37. týždňom. Celosvetovo táto skupina tvorí viac ako 10%, na Slovensku ročne evidujeme takmer 5 tisíc predčasne narodených detí. Infekciami sú ohrozené častejšie ako donosené a priebeh infekcií je u nich závažnejší. Prvé týždne ich života sú často spojené aj s dlhším pobytom v zdravotníckom zariadení s výskytom patogénov a možnosťou infekcie v rizikovejšom prostredí. Hoci znížená imunitná odpoveď môže u veľmi nezrelých novorodencov viesť k nižšej protilátkovej odpovedi, hladina protilátok je dostatočne vysoká na zabezpečenie krátkodobej aj dlhodobej ochrany pre väčšinu detí.
Niektoré vakcíny môžu vyžadovať podanie posilňovacej dávky, ale silná protilátková odpoveď na ňu ukazuje, že imunitná pamäť funguje dobre napriek nižšej hladine protilátok po základnom očkovaní. Za odkladom očkovania predčasne narodených detí sú hlavne obavy o jeho bezpečnosť. Nežiaduce reakcie a ich frekvencia sú porovnateľné s prípadmi donosených detí. Výnimkou je mierne zvýšený výskyt krátkodobého prerušenia pravidelného dýchania a spomalenej akcie srdca u veľmi nezrelých detí a u tých, pri ktorých sa takýto stav vyskytol aj v priebehu 24 hodín pred očkovaním, čo je bežné u všetkých nedonosených detí. Preto je výhodné začať očkovanie už počas hospitalizácie, keď je dieťa pod dozorom.
Aj naše údaje potvrdzujú najvyšší výskyt divého kašľa v prvých mesiacoch života u neočkovaných a neúplne očkovaných dojčiat. Preto je vhodné zvážiť aj iný spôsob ich ochrany, napr. očkovaním blízkeho okolia dieťaťa – tzv. cocoon stratégia. To platí aj pri ochrane pred chrípkou, proti ktorej sa očkuje až od 6. mesiaca.
Kedy volať lekára?
Prirodzená imunita získaná od matky vydrží bábätku približne 6 mesiacov. Je málo pravdepodobné, že počas prvého polroka ochorie na niektorú z bežných detských infekčných chorôb. Akékoľvek iné infekčné ochorenie v tomto období však môže byť pre dieťa nebezpečné.
Je dôležité, aby ste vedeli, na aké problémy stačíte sami, či už je to boľavé bruško alebo prerezávajúce sa zúbky a kedy je potrebné zavolať lekára. Bábätko komunikuje plačom, pozorne si teda všímajte, či plače dlhšie alebo inak ako bežne. Prejavom ochorenia môže byť aj podráždenie alebo neprirodzená ospalosť či odmietanie potravy dlhšie ako 6 hodín. Pohotovosť volajte ihneď, ak telesná teplota dieťaťa vystúpi nad 39 oC, ak vracia zelené zvratky, ak dýcha hlučne a zrýchlene, ak neplače, ale má vyklenutý lupienok na vrchu hlavy, ak kričí od bolesti a mení sa mu farba pokožky alebo ak jeho stolica obsahuje krv.
Nezabudnite umiestniť telefónne číslo vášho lekára a lekárskej pohotovosti na viditeľné miesto v byte!
záchranná služba: 112
Meranie teploty
Najčastejším príznakom ochorenia u detí je zvýšenie telesnej teploty. Normálna telesná teplota, meraná v podpazuší, je 36 – 37 °C, zvýšená medzi 37 – 38 °C a o horúčke hovoríme pri teplote nad 38 °C.
Pri zvýšenej teplote nie je dôvod na paniku, ani jej znižovanie. Naopak, pre organizmus je to šanca vybudovať si kvalitný imunitný systém. Ak však nameriate teplotu nad 38 °C ide o horúčku a dieťaťu môžete podať prípravok s obsahom paracetamolu.
Teplotu merajte každé dve hodiny, aj keď dieťa spí alebo sa hrá, pretože deti sú veľmi citlivé na pokles tekutín a prehriatie, čo môže viesť až k bezvedomiu.
Ako na neviditeľné potvorky?
Baktérie spôsobujúce rôzne infekcie sa nachádzajú všade okolo nás. Dostávajú sa na naše ruky, keď sa dotkneme iných ľudí, zvierat, povrchov či jedla. Zvýšenú pozornosť by sme mali venovať deťom, keďže sú na infekcie náchylnejšie.
Malé deti pri spoznávaní sveta chytajú všetko do rúk a nie je výnimkou, že si niečo i vložia do úst. Obvykle sú v kontakte s inými deťmi a infekcie sa preto môžu medzi nimi šíriť veľmi rýchlo. Dôkladná hygiena a starostlivé umývanie rúk môže deti ochrániť pred ochoreniami. Dôležitá rada: deti opakujú správanie dospelých, tak im buďte dobrým príkladom. Naučte ich správnym hygienickým návykom a častému a dôkladnému umývaniu rúk.
I tým najmenším deťom zrozumiteľne vysvetlíte, že majú na rúčkach neviditeľné potvorky, ktoré im môžu spôsobiť rôzne choroby.
- ruky je potrebné umývať si mydlom pod tečúcou teplou vodou
- mädliť si ich spolu s mydlom mimo tečúcu vodu minimálne 5 až 10 sekúnd a až potom opláchnuť
- nezabúdať ani na oblasť pod nechtami. Pozor! Teplá voda sama osebe baktérie neničí, preto je dôležité použiť mydlo, najlepšie antibakteriálne
Test bezpečnej domácnosti
Urobte si s Predmaterskou knižkou dôležitý test bezpečnosti. Skontrolujte nasledovné body a zistíte, či ste pre bezpečnosť vášho dieťaťa v domácnosti urobili dosť a kde ešte máte rezervy!
- Elektrické zásuvky sú zabezpečené ochranou.
- Rohy stolov, skriniek a pod. sú chránené.
- Dvere či dvierka skriniek sú zabezpečené proti privretiu prštekov.
- Okná sú zabezpečené pred úplným otvorením poistkou alebo mrežou.
- V blízkosti detskej postieľky sa nenachádza žiadna šnúra alebo kábel.
- Plastové tašky a mikroténové sáčky sú uložené mimo dosah dieťaťa.
- Saponáty sú uložené v uzamknutej skrinke alebo zásuvke.
- Popolníky sú prázdne a v dosahu dieťaťa sa nenachádzajú cigaretové ohorky. (Nehovoriac o tom, že je nanajvýš neohľaduplné fajčiť v priestoroch, kde je dieťa.)
- Všetky šnúry od elektrických spotrebičov, ktoré práve nepoužívate a sú v dosahu dieťaťa, sú vytiahnuté z elektrickej zásuvky.
- Kuchynské a iné nože a všetky ostré nástroje a predmety sú trvalo umiestnené mimo dosah dieťaťa.
- Všetky lieky sú uložené v uzamknutej, dieťaťu neprístupnej skrinke.
- Zápalky a zapaľovače sú trvalo uložené mimo dosah dieťaťa.
- Knižnice, sektorový nábytok a akékoľvek diely nábytku, na ktoré sa dieťa môže vyšplhať, sú pripevnené k stene a zabezpečené proti pádu.
- Miestnosti v byte či dome, ako napríklad dielňa, sú vždy zamknuté.
- V priestoroch, kde býva a kde sa pohybuje dieťa, vrátane záhrady, sa nenachádzajú žiadne jedovaté rastliny.
